OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Klaviristi

Franz Liszt

Franz Liszt

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Franz Liszt
Franz Liszt
hudobný skladateľ a klavírny virtuóz, fotografia z roku 1858

Narodenie 22. október 1811
Raiding, dnešné Rakúsko
Úmrtie 31. júl 1886 (74 rokov)
Bayreuth, Nemecko

Franz (von) Lis(z)t, Franciscus Liszt, Ferenc Liszt alebo František List (* 22. október 1811, Raiding, dnešné Rakúsko – † 31. júl 1886, Bayreuth, Nemecko) bol významný uhorský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz.

Obsah

Pôvod

Otázka okolo pôvodu a národnosti Franza Lista je pomerne komplikovaná a v značnej miere poukazuje na národnostnú zmiešanosť obyvateľstva Rakúskej monarchie. Podľa slovenského hudobného historika Miroslava Demka (napísal aj knihu Stratený syn Slovenska) bol Liszt pôvodom Slovák.[1] Jeho starý otec sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Jeho stará mama sa volala Barbara Slezáková. Jeho otec Adam už začal písať svoje meno maďarským pravopisom Liszt, ale na škole mal z povinnej maďarčiny vždy najhoršiu známku. Napriek tomu sa pravdepodobne považoval za Uhra/Maďara (v maďarčine a čiastočne aj nemčine je jeden výraz pre oba pojmy), čo dokazuje napr. text plagátu z koncertu jeho syna (1. máj 1823)[2][3]. Podobne podľa životopisu od Linny Ramannovej bol otec Liszta Uhor a matka bola Rakúšanka [4].

Na druhej strane v Listovej rodine nehovorili po maďarsky, ani sám František nevedel po maďarsky, Miroslav Demko tvrdí, že jeho materinský jazyk bola slovenčina, vedel po nemecky, ale ešte lepšie vedel po francúzsky. Pokrstený bol ako Franciscus, sám sa podpisoval menom Franz, pretože slovenčina vtedy nebola uznaným jazykom. Žili v dnešnom Burgenlande v časti, ktorá bola pôvodne slovenská.[5]. Napriek neznalosti maďarčiny sa však Liszt napr. vo svojom liste barónovi Antalovi Auguszovi zo dňa 7. mája 1873 hlásil k Uhrom/Maďarom: "Napriek mojej poľutovaniahodnej neznalosti maďarského jazyka, mi bude snáď dovolené byť Uhrom/Maďarom v srdci aj v mysli od narodenia až po hrob" ("I may surely be allowed, in spite of my lamentable ignorance of the Hungarian language, to remain from my birth to the grave Magyar in heart and mind.) [6].

V rodnom liste sú rodičia uvedení po latinsky nasledovne[chýba zdroj]:

  23. Oktober 1811
(meno dieťaťa) Franciscus L.
(meno rodičov) List Adamus, ovium Rationista Principis Esterhazy et Lager Maria Anna, Reiding
(krstní rodičia) Zambothy Franciscus et Szalay Julianna
(kňaz) Mersits Georgius capellanus Lookiensis


Liszt bol predstaviteľ novoromantizmu. V orchestrálnych dielach sa zameral na programovú hudbu (symfonické básne), rozvinul a zdokonalil techniku klavírnej hry.

Životopis

Pamätná tabuľa na budove paláca Leopolda de Pauliho v Bratislave

Malý Liszt, ktorého základy hudby naučil jeho otec, prejavil čoskoro výnimočné hudobné nadanie. Vďaka finančnej podpore uhorskej šľachty mohol študovať hudbu vo Viedni, kde ho učili Carl Czerny a Antonio Salieri a kde sa okrem iného stretol aj s Beethovenom. Väčšinu svojho života strávil na koncertných cestách po celej Európe. Jeho strhujúca virtuozita bola obdivovaná tak návštevníkmi jeho klavírnych recitálov, ako aj ostatnými hudobníkmi a skladateľmi. Počas svojich koncertných ciest v Paríži navštívil Paganiniho koncert, čo ho motivovalo k snahe stať sa najlepším klaviristom svojej doby a často v tom čase cvičil aj desať hodín denne.

V roku 1848 zanechal Liszt verejné vystupovanie a usadil sa vo Weimare, kde sa venoval dirigovaniu dvorných koncertov a pri zvláštnych príležitostiach dirigoval aj v divadle. V tom čase dával Liszt aj lekcie hry na klavíri a písal články o Berliozovi a Wagnerovi. V tomto období tiež zložil svoje najviac oceňované orchestrálne a zborové skladby.

V roku 1861 odišiel Liszt na odpočinok do Ríma, kde roku 1865 vstúpil do františkánskeho rádu. V roku 1863 zorganizoval v Ríme so svojím blízkym priateľom, vtedajším pápežom Piusom IX. Mileniárnu oslavu príchodu Svätého Cyrila a Svätého Metoda na Veľkú Moravu. K tejto udalosti skomponoval skladbu Slavino Slavno Slaveni na text srbského básnika Meda Pucića. Od roku 1869 delil svoj čas medzi Rímom a Weimarom a od roku 1876 až do svojej smrti tiež niekoľko mesiacov v roku učil na Uhorskom konzervatóriu v Budapešti.

V auguste 2012 bolo bývalé Predstaničné námestie v bratislavskom Starom Meste premenované na Námestie Franza Liszta.[7]

Médiá

(audio)
Piano Concerto No. 1, mvt. 1 & 2 (info)
 
Piano Concerto No. 1, mvt. 3 & 4 (info)
 
Máte problém s počúvaním tohoto zvukového média? Pomoc pre rôzne média.

Referencie

  1. Demko, Miroslaw: Franz Liszt, compositeur slovaque, Lausanne 2003.
  2. Nádor Tamás: Liszt Ferenc. Zeneműkiadó, 1977.
  3. Walker: Liszt, Carolyne and The Vatican, Pendregon Pres, Tuyvesant, M. Y., 1991
  4. Lina Ramann: Franz Liszt als Künstler und Mensch (Lipsko, 1880., 1887., 1894.)
  5. Miroslav Demko - Stratený syn Slovenska
  6. WALKER, Alan. Franz Liszt The Virtuoso Years 1811-1847. Cornell University Press, 463. ISBN 0801494214.
  7. Z Predstaničného bude od augusta Námestie Franza Liszta [online]. Bratislava : Bratislavské noviny, 27.6.2012, [cit. 2012-10-15]. Dostupné online.